Zvykne sa tradovať, že odluka cirkví od štátu je poslednou nenaplnenou požiadavkou novembra 1989. Ako irónia však vyznieva predstava, že sa podarilo splniť napríklad požiadavku číslo 6 – „Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát,“ prípadne už tú prvú, podľa ktorej sa zo Slovenskej národnej rady mal „vytvoriť skutočný parlament slovenského národa, v ktorom budú mať zastúpenie všetky zložky našej spoločnosti“ – kto počítal s Laššákovej palcom?
Pritom faktická odluka cirkvi od štátu už dávno realitou je - s výnimkou finančnej odluky, tú však znemožňuje základná zmluva s Vatikánom, ktorá predpokladá prijatie ešte jednej medzinárodnej zmluvy o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi.
Problém finančnej odluky cirkvi od štátu akcelerovalo aj nedávne neúspešné referendum, ktoré spochybnilo dovtedy neotrasiteľné predstavy o pozícii cirkví na konzervatívnom Slovensku. A keďže odluku podporujú viac ako dve tretiny respondentov prieskumov, nevidia to inak ani v Smere.
O nuansách vzťahu štátu a cirkví hovoríme s bratislavským arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským a dvoma poslednými ministrami kultúry Danielom Krajcerom a Marekom Maďaričom.
Finančná odluka vychádza z princípu asignácie dane
Daniel Krajcer
S témou odluky cirkvi od štátu ste prišli ešte ako minister kultúry v roku 2011. Čo vás viedlo k tomu, že ste túto tému opäť vniesli do verejnej diskusie? Prispelo k tomu aj neúspešné referendum?
