Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Len málo opatrení z povestnej „nástenky“ si dokázalo získať súhlas priaznivcov i odporcov súčasnej vlády. Istou výnimkou sú daňové úľavy na výskum a vývoj, zavedené novelou zákona o dani z príjmov.
Tie sú od 1. januára poskytované formou troch „superodpočtov“ od základu dane:
1. Firma realizujúca výskum a vývoj si môže od základu dane odpočítať nie sto percent, ale až 125 percent všetkých vynaložených výdavkov na výskum, plus
2. dodatočných 25 percent zo mzdových nákladov mladých výskumníkov, plus
3. 25 percent z medziročného nárastu nákladov na vedu a výskum. Všetky tri superodpočty možno kombinovať.
Zúfalá potreba
Treba povedať, že Slovensko má zákon o stimuloch na výskum a vývoj už od roku 2009. Na jeho základe môžu firmy požiadať ministerstvo školstva o udelenie stimulu vo forme daňovej úľavy alebo dotácie. Kľúčom k malej účinnosti zákona je slovíčko „požiadať“. O udelení stimulov (v prevažnej väčšine vo forme dotácie) rozhoduje ministerstvo. Určí komu a koľko dá alebo nedá.
Novela zákona o dani z príjmov je voči firmám vykonávajúcich výskum omnoho priateľskejšia. Superodpočet je nárokovateľnou položkou, ktorú nemusí nikto schvaľovať. Spochybniť ju môže len daňová kontrola.
Slovensko zúfalo potrebuje podporiť podnikový výskum. Vo výdavkoch na podnikový výskum patrí ku koncovým svetlám európskeho vlaku. Tieto výdavky podľa Eurostatu dosahujú len 0,38 percenta hrubého domáceho produktu. Horšie na tom sú len Lotyšsko, Litva a Rumunsko (na ktorých to aj poznať). V Rakúsku však predstavujú tieto výdavky 1,93 percenta a vo Fínsku až 2,28 percenta HDP. Už aj v Česku sa podarilo dosiahnuť úroveň 1,03 percenta HDP.
