Autorka je spisovateľka
Každá éra má svoje špecifické „kaleráby“. Ako keď mi pán predávajúci na trhu knihy propagujúce jedinečnosť Slovenov, vŕšil tvrdenia, že Maďari vymreli, geneticky sa rozpustili v mori Slovenov, ktorí tu boli odpradávna.
A že teda aj Kelti boli v skutočnosti títo Sloveni a silu na svoje nadľudské genetické výkony vykríženia okolitého obyvateľstva brali z pšenice a prosa. Napokon sme sa zhodli aspoň v jednom: raňajkovať cereálie je dobré.
Kukurica či páka?
Báchorky vždy boli a budú, niektoré sú zábavné a iné, keď už sú zviazané v obálke a zaštítené titulom autora a menom vydavateľstva, aj trochu hrozivé.
Nuž veď aj švajčiarsky pseudoarcheológ Erich von Däniken mal svoju veľkú chvíľu. V 70. rokoch si ľudia podávali obchytané stránky, aby si prečítali o tom, že mayský Indián zobrazený na dávnom reliéfe je v skutočnosti schúlený v odletovej polohe a to, čo vyzerá ako kukurica, je riadiaca páka.
Stojac pod sochou Svätopluka, ktorý v Prešporku na rozdiel od Márie Terézie nikdy nesídlil, som sa chcela návšteve popýšiť teóriou o dôležitosti starovekej Bratislavy.
Razili sa tu mince, čo znamená, že miesto bolo administratívnym centrom. Opáčila som porovnanie s Carnuntom na druhej strane Dunaja. Dnes je tam dolnorakúsky Disneyland, kým na Hrade budú Keltov pripomínať skromné zasklené priehľady nad garážami.
