Autorka je spisovateľka.
Ľudia sú tu zdržanliví, uzavretí, čestní. V Minsku vládne poriadok, vážnosť. Dav sa pohybuje disciplinovane a ticho.
Širokým Prospektom nezávislosti sa ženú drahé autá. Žobrákov polícia vyhnala, pred stalinistickými neoklasicistickými budovami sú na pozametaných uliciach úhľadne oblečení chodci. Mladé nalíčené ženy s rozpustenými dlhými vlasmi, v minisukniach a ihličkách nepôsobia vyzývavo, ale masovo.
Sedemmetrový Lenin pred parlamentom ako i socha zakladateľa KGB Felixa Džerdžinského pred sídlom tajnej polície i naďalej na ľud dozerajú. Zato prezident Lukašenko nepotrebuje portréty, vyše dvadsať rokov je i tak všade prítomný. Útlak je rafinovaný a neurčitý.
Akákoľvek iniciatíva sa potláča. Navonok vyrovnanosť, vnútri nepokoj. V PEN klube nám vysvetľujú, že ide o mimikry – snaž sa byť ako tí druhí, aby si na seba neupozornil, nevybočuj zo svojich stereotypov, sústreď sa na to, ako prežiť.