Stanislav Gross bol malý premiér, malej krajiny v malej dobe. Vyrástol príliš rýchlo, vládol príliš krátko, skončil trápne, zbohatol príliš tajomne, nápadne a nečisto, hoci polícia proti nemu nikdy nedokázala vzniesť jediné obvinenie.
V tomto zmysle ale nebol iný, ako mnoho iných rovesníkov, ktorí sú dnes váženými manažérmi, majiteľmi firiem, eurovými multimilionári, a na Floride nemajú ako Gross len byt, ale len jednu zo svojich mnohých nehnuteľností po celom svete.
Maslo, ktoré mal Stanislav Gross na hlave, sa od masla tejto novej českej "ponovembrovej" elity líši len v tom, že Gross robil od mladosti politiku a oni biznis. Na hranici, či za hranicou zákonnosti. V čase, keď zákony boli len cedidlom, cez ktorý sa dalo prepasírovať takmer všetko. A stačilo mať na to žalúdok, ostré lakte a nepremýšľať o takých zbytočných veciach ako sú dobré mravy a morálka, o božích prikázaniach nehovoriac.
Ten, ktorý zastavil Zemana
Stanislav Gross, ktorý mal ako dlhoročný český minister vnútra sociálnodemokratických vlád dbať o nápravu z hľadiska ekonomickej kriminality temného obdobia vlád Václava Klausa, to jednoducho nerobil.
Už sa bohužiaľ nedozvieme, či to bolo hlavne vďaka "opozičnej zmluve", ktorú s Klausom a jeho ODS uzavrel v roku 1998 vtedajší premiér Miloš Zeman, alebo či mal Gross aj svoje vlastné dôvody.
Ale faktom je, že keď sa ešte mohlo niečo málo z krádeže storočia, v ktorej sa zmenil vývoj po kupónovej privatizácii, zachrániť, vyšetriť a postihnúť, nestalo sa takmer nič.
