Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nám s pompou oznamuje, ako „konečne“ ide pomáhať týraným ženám. V rámci projektu zameraného na vytvorenie Koordinačnometodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie sa vraj konečne budú mať na koho obrátiť, konečne ich niekto vypočuje a konečne im aj pomôže.
I toto som si vypočula na konferencii, ktorá sa pred pár dňami (konkrétne 14. apríla) konala v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR na Župnom námestí.
Ako „pomáha“ štát
Nielenže som sa nestačila čudovať. Tieto vyjadrenia sa ma aj osobne dotkli, keďže sa už 20 rokov zaoberám pomocou obetiam násilia, pričom väčšina z nich sú práve ženy.
Náš štát nechal bez problémov skrachovať vybudovanú sieť služieb s takýmto zameraním a dnes sa chvastá tým, že za obrovské milióny eur ide budovať čosi nové.
Namiesto toho, aby sa spájali sily a kapacity, vyvoláva sa napätie a burcujú negatívne emócie.
Obete a obete
Aby nedošlo k omylu. V žiadnom prípade nie som proti tomu, aby sa na Slovensku rozširovali a skvalitňovali služby pre obete násilia (týrané ženy a deti medzi ne, samozrejme, patria tiež). Problém vidím v tom, že sa téma zneužíva.
