Autor je odborný asistent na Stanfordovej univerzite, riaditeľ výskumu na Dukovej univerzite.
Keď som bol na základnej škole pred asi 50 rokmi, učitelia stávali pred lavicami, v ktorých sedelo 40 alebo 50 detí, a písali na tabuľu kriedou.
Aby sa presvedčili, že študenti látku pochopili, občas sa učiteľ niečo opýtal a dával nám veľa domácich úloh. Ak študenti diskutovali o domácich úlohách alebo si navzájom pomáhali pri testoch, volalo sa to podvádzanie a stihol ich trest.
Dnes sa tabuľa zmenila z čiernej na bielu, krieda sa zmenila na fixku; tabuľky, ktoré žiaci mávali, nahradili notebooky a triedy sú občas menšie. Okrem toho sa zmenilo máločo.
Pravda, niektoré školy poskytujú študentom laptopy a sami učitelia čoraz viac využívajú technológiu a povzbudzujú k spolupráci. No metódy sú v zásade rovnaké – učiteľ diktuje, ako sa učiť.
Zažiť si to
No revolúcia vo vzdelávaní a školstve sa ukazuje ako možná. Nehovorím o silne medializovaných online kurzoch. Podľa mňa sú totiž asi natoľko imaginárne ako prvé televízne programy, v ktorých rozhlasové hviezdy stávali pred kamerou s mikrofónom v ruke.
Hovorím o transformácii spôsobu ako učiť, keď počítač preberá úlohu prednášajúceho, učiteľ sa stáva koučom a študenti preberajú zodpovednosť za vlastné učenie sa.
Digitálny konzultant budúcnosti bude robiť prenos vedomostí lepšie, než to dokáže človek. Ak má študent rád čítanie a prednášky, bude ho učiť tradične – prostredníctvom elektronických kníh a videí.
Ak ich rád nemá, konzultant bude učiť prostredníctvom hier, puzzlov a holografických simulácií. Čo môže byť lepší spôsob, ako sa naučiť dejepis, kultúru a zemepis, ako byť virtuálne na mieste a zažiť si to?
V budúcnosti, o ktorej hovorím, je úlohou učiteľa byť sprievodcom a mentorom: učiť hodnoty ako morálnosť, tímová práca, úcta, pozornosť a oddanosť. A študenti prevezmú svoje vzdelávanie do osobného vlastníctva. Táto budúcnosť nie je taká vzdialená, ako by sa vám mohlo zdať. Už som videl jej prvé náznaky v Silicon Valley.
