Will Gompertz: Na co se to vlastně díváme? (Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2014)
„Jsou chvíle, kdy ti z nás, kteří se zajímají o umění, mluví a píší snobské nesmysly. Tak to zkrátka v životě chodí: rockové hvězdy demolují hotely, sportovci a ženy sa tváří ukřivděně a lidé od umění žvaní blbosti.“
Tieto slová nepovedal nejaký stand-up komik, hoci Will Gompertz propagoval svoje názory na dejiny moderného umenia aj na doskách, ktoré znamenajú svet, ale len raz a experimentálne.
Will Gompertz je totiž bývalý riaditeľ prestížnej londýnskej galérie Tate Modern, spisovateľ a spolupracovník BBC a The Times. Preto si môže dovoliť britskú štipľavú iróniu aj do vlastných radov umeleckých kritikov a kurátorov a tí môžu len stiahnuť uši a pritakávať.
Prečo je to umenie
Prechádzate sa po galérii a odrazu vojdete do miestnosti, kde je stará dodávka a z nej vychádzajúce sánky. Alebo sa pozeráte na otvorený stan, v ktorého vnútri je zavesených niekoľko mien mužov – milencov autorky tohto výtvarného diela.
Neveríte vlastným ušiam, keď sa nevkusná laminátová socha onanujúceho chlapca s výzorom šibala z japonských manga komiksov predá v aukcii za trinásť a pol milióna amerických dolárov. Celkom prirodzene sa pýtate – a je toto umenie?
Keď si pozriete najsúčasnejšie prehľady umenia za posledných 150 rokov, tak tam mená ako Joseph Beuys, autor „sánkarského“ diela nazvaného Svorka, Tracy Eminová a jej stan s titulom Všetci, s ktorými som spala v rokoch 1963 – 1995 či Tadesi Murakami s onanujúcim mládencom z dielne s názvom Môj osamelý kovboj nájdete.
