V troch príbehoch odporu vystupujú ako hlavné hrdinky ženy. Tlak, ktorému museli či musia čeliť, je hanebný.
Biblický príbeh Dávida a Goliáša fascinuje a inšpiruje už niekoľko tisícročí – hoci jeho menšie varianty môžeme zažívať takmer denno-denne. Množstvo podobných príbehov prináša aj regionálna politika.
Pred niekoľkými rokmi to bol príbeh odporu proti výstavbe skládky na okraji Pezinka. Nie všetky regionálne súboje Dávidov s Goliášmi sa však končia rovnako pozitívne. Naše príbehy budú mať navyše aj niečo netradične spoločné – v rolách Dávidov totiž vystupujú ženy. A tlak, ktorému museli či musia čeliť, je hanebný.
Pezinská skládka
Napriek dramatickému priebehu dlhoročného súboja je momentálna situácia odporcov výstavby skládky na okraji Pezinka potešiteľná.
„Pezinská skládka je zatvorená, nezaváža sa odpadom. Z právneho hľadiska po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a po následnom rozhodnutí senátu Najvyššieho súdu je zrušené právoplatné povolenie na skládku,“ konštatuje Zuzana Čaputová, advokátka, ktorá patrila k lídrom odporu proti výstavbe skládky na okraji Pezinka.
„Momentálne sa nič nedeje, celé konanie by mala uzavrieť Slovenská inšpekcia životného prostredia – buď vyhovieť žiadosti a vydať rozhodnutie, alebo uzavrieť konanie bez toho, aby žiadosti vyhovela,“ dodáva Čaputová na margo pezinského príbehu, ktorý pred niekoľkými rokmi pozorne sledovali mnohé iniciatívy po celom Slovensku, ktoré zažívali podobný konflikt s miestnymi zoskupeniami politikov, úradníkov a podnikateľov.
Pritom pôvodne dvaja občianski aktivisti (Jaro Pavlovič a Čaputová), neskôr občianska iniciatíva a napokon mesto Pezinok mali proti sebe mimoriadne silného a zdanlivo neporaziteľného protivníka – okrem už spomínanej inšpekcie životného prostredia „sa za výstavbu skládky vyjadroval aj vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka, krajská prokuratúra zmenila časť svojho vlastného stanoviska, vymenila zadnú stranu dokumentu“, konštatuje Čaputová. Najväčším protivníkom však bol majiteľ skládky s pozadím v strane Smer.
Zásadný posun vo vnímaní kauzy nastal podľa Čaputovej v roku 2007, keď inšpektorát životného prostredia začal robiť najhrubšie kroky proti odporcom skládky – vtedy „viacerým pezinským poslancom došlo, že to nie je fér hra voči mestu a odporcom“. Súčasťou tej nefér hry bolo utajovanie podkladov, odmietnutý prístup k spisu a vylučovanie z územného konania, čo neskôr označil za nezákonný postup aj Najvyšší súd.
Dôvod, prečo sa tak angažovala v tomto spore, bol logický: „Mám rešpekt pred zvýšeným výskytom niektorých onkologických ochorení v Pezinku, a keď som sa postupne dozvedala, aký majú vplyv skládky na ľudské zdravie, tak som chcela, aby moje deti a moja rodina a Pezinčania mohli fungovať v normálnom zdravom prostredí,“ vysvetľuje advokátka svoju motiváciu stavať sa proti výstavbe skládky.
Že nešlo v prípade pezinskej skládky o fazuľky, dokazovali aj sekundárne signály, aby od skládky dala ruky preč. Telefonáty, poškodenie auta naznačovali, že by sa nemala angažovať. „Snažila som sa celý čas vyhodnocovať mieru rizika, azda správne, v istom období som na žiadne stretnutia nechodila sama,“ hovorí Čaputová.
Recept, ako uspieť, má Čaputová po rokoch súboja s mocenskými orgánmi viac-menej sformulovaný – na jednej strane klásť si postupné ciele, neočakávať víťazstvo ihneď, teda najneskôr zajtra, na druhej strane pred konfrontáciou uprednostňovať kooperáciu a hľadanie spojencov, médiá nevynímajúc.
Nórske fondy v Senci
V Senci mal v minulom volebnom období primátor a väčšina poslancov proti sebe iba dve ženy (Janu Turanskú a Martinu Valachovú) a jedného právnika z 19-členného zastupiteľstva. Dnes je pomer oveľa vyrovnanejší, hovorí poslankyňa Jana Turanská, v súčasnosti predsedníčka sedemčlenného klubu občianskych aktivistov OZ Moje mesto.
Arogancia väčšiny sa však nezmenila, najväčší poslanecký klub „nemá ani jedno miesto v mestskej rade, ani adekvátnych zástupcov v komisiách, kde neboli rešpektované nami navrhované obsadenia“.
Dôvody takejto zmeny vidí Turanská v tom, že „dozrel čas a v meste je spoločenská objednávka na zmenu. Dlhoroční poslanci už tomuto mestu nemajú čo ponúknuť. Dokonca mesto poškodzujú, pretože sú vyhorení, nenásytní a deformovaní mocou. Mnohí ľudia si to začínajú uvedomovať,“ odpovedajú dlhoročné kritičky pomerov v Senci.
Obe regionálne političky sa v minulosti angažovali najmä v kauzách tzv. nórskych fondov, domu smútku a pozemku za poliklinikou: „Tieto kauzy dopadli spôsobom na Slovensku už doslova bežným, všetko sa ututlá, nikto nie je zodpovedný alebo potrestaný a občan to zaplatí. Nórom sme sa na vrátenie dotácie 668-tisíc eur poskladali my všetci daňoví poplatníci.“
„Niekedy sme mali pocit, že sú nimi všetci,“ odpovedá Turanská na otázku, koho považovali za svojho protivníka, a vymenúva primátora, poslancov, celú suitu okolo futbalového klubu ŠK SFM Senec, odpadovú loby, developerov, spriaznených s vedením mesta...
Spôsobov, ako bojovať proti žene, je viacero, konštatuje Turanská: „U žien sa nejde do extrémov a fyzických útokov, ale mala som rôzne upozornenia - napríklad vykradnutý dom, uvoľnené koleso na aute a iné. Skôr sa voči ženám o to intenzívnejšie používajú iné praktiky – rôzne zaručené kompromitujúce informácie, ktoré sú hŕbou výmyslov a poloprávd, čo je niekedy oveľa nebezpečnejšie než otvorené útoky.“
Šancu, ako odolávať tlaku takýchto mocných na regionálnej úrovni, vidí Turanská v načúvaní problémom ľudí a v ponúkaní reálnych a zmysluplných riešení. „Dôležite je prebrať ľudí z ľahostajnosti k veciam verejným a ak to pochopia, postavia sa i za pár poslancov, ktorí majú odvahu vzoprieť sa väčšine... Vnímavejší voliči to jednoznačne rozpoznajú a vyjadria vám podporu.“
349-tisíc eur v Šahách
Tretí príbeh je len na samotnom začiatku a odhadnúť, ako sa vyvinie, sa nedá, je tam priveľa premenných.
Čerstvá poslankyňa v Šahách Gabriela Mezeiová (sme kolegovia v Akadémii médií) po voľbách navrhla odvolať mestskú kontrolórku.
Očakávala, že ako spoluzodpovedná za vzniknutú situáciu v meste (spreneveru 349-tisíc eur) tým, že si neplnila riadne svoju pracovnú náplň kontrolórky, sa vzdá svojej funkcie. Škoda v mestskej kase, pre ktorú je vyšetrovaný zamestnanec mestského úradu, správca dane z nehnuteľnosti, bola v predvolebnom čase veľmi živou témou, dnes je však po voľbách, zvyknite si, povedal by klasik.
„Aj súčasný primátor pred voľbami vystupoval proti celej kauze, pýtal sa, kto to mal skontrolovať a prečo to neurobil, čo je s našimi peniazmi a kde sú,“ hovorí Mezeiová. Po voľbách však zmenil postoj, aj časť ešte nedávno kritických poslancov.
„Na stretnutí na mňa vyvíjali psychický nátlak, aby som svoj návrh stiahla, resp. aby som na úvod zasadnutia mestského zastupiteľstva hlasovala spolu s ostatnými poslancami za jeho stiahnutie. Boli to dve hodiny rôznych foriem manipulácií, výstrah či spochybňovania zákonnosti môjho konania,“ glosuje politickú prax vyštudovaná politologička. Hlasovanie o návrhu na odvolanie kontrolórky už bolo jednoznačné – jedna proti zvyšku zastupiteľstva.
Ako ďalej? Niečo naznačili prvé dva príbehy – jeden sa skončil až na Súdnom dvore Európskej únie, v druhom sa nateraz viac ako zdvojnásobili rady kritikov vedenia mesta. Tri príbehy žien z regionálnej politiky sú na jednej strane signálom, že na tejto úrovni sa často nenarába v rukavičkách, ale ich dnešná podoba zasa dáva nádej, že vzdorovať proti arogantnej moci má zmysel a že jestvujú zásady a stratégie, ktoré zvyšujú šance na úspech.
Zuzana Čaputová: Kooperácia je lepšia ako konfrontácia
Príbeh odporu občanov a napokon aj vedenia mesta proti výstavbe skládky na okraji Pezinka pred niekoľkými rokmi sledovalo pozorne celé Slovensko – súboj občanov proti súdom (krajskému aj ústavnému) a prokuratúre (krajskej aj generálnej) a úradníkom (minimálne z dvoch ministerstiev) a podnikateľom a koaličným politikom bol fascinujúci nielen svojím priebehom, ale aj výsledkom.
Aj keď v konečnom dôsledku musela rozhodnúť až Veľká komora Súdneho dvora EÚ. Advokátka Zuzana Čaputová, jedna z lídrov odporu a právna zástupkyňa občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, formuluje nielen pozadie celého príbehu, ale aj princípy úspešnej stratégie občanov vystupujúcich proti arogantnej moci.
V akom štádiu je kauza pezinskej skládky?
„Pezinská skládka je zatvorená, nezaváža sa odpadom. To je faktický stav. Z právneho hľadiska po rozhodnutí súdneho dvora Európskej únie a po následnom rozhodnutí Najvyššieho súdu je zrušené právoplatné povolenie na skládku. Vec sa vrátila na ďalšie konanie, v ktorom sa však nepokračuje. Nás tento stav netlačí, my konanie posúvať nepotrebujeme. Ani investor sa zrejme nehlási. Konanie je ako keby otvorené po prvostupňovom rozhodnutí, ale neexistuje právoplatné povolenie, skládka je zatvorená.“
