Banálne konštatovanie by asi hovorilo čosi takéto: stačí sa poprechádzať po niektorých fakultách našich lepších univerzít či po ústavoch akadémie a okrem rozpadávajúcich sa stien a depresie z tmavých sivých chodieb budete do piatich minút počuť aj príbeh o tabuľkách, platoch a grantoch, z ktorých sa nádejajú preplácať personálne náklady.
Hneď ďalším potom bude rozprávanie o sedem- až desaťnásobných ponukách zo zahraničia: plus preplatenie všetkých ďalších výdavkov na život.
Nejako podobne by sa mohla začať, a vlastne aj skončiť sa celá miestna debata o úniku šikovných mozgov a odborníkov do sveta.
Na Slovensku totiž – ešte stále – nie sú systémové podmienky na to, aby tu zostávali: a to rovnako platí na inžinierov, vedcov či mladých ľudí z informatických odborov. A nie, systémovými podmienkami nie sú politické promoakcie plné slov ako startup, rýchle zakladanie firiem a, ehm, vzdelanostná ekonomika.
