Skutočnosť, že živnostníci nové prerozdelenie podporujú, zaváži viac než kritika opozície.
Tej zostane iba odvolávanie sa na daňových poplatníkov, čo vždy zaváňa abstrakciou, hoci peniaze, o ktoré ide, sú veľmi konkrétne. Slovenských voličov, žiaľ, veľmi neoslovuje, že vo veľmi neštandardnom a netransparentnom „deale“, ktorý je súčasne neprenosný na ďalšie reštrukturalizácie – takže rieši („rieši“) túto jednu kauzu – odškodnia malých dodávateľov napokon (aj, čiastočne) oni.
Ak drobní veritelia nezmenia názor, že „lepšie riešenie, ako je toto, by nebolo reálne“, tak z komunikačného záhrobia Fico vytiahne kauzu azda aj na lepšiu remízu.
Skutočnosť, že vlastníci Váhostavu sa – údajne, ešte sa to nestalo – vzdajú 49 percent nezaťažených akcií, je pritom jasnou správou, že premiér má exkluzívnu „negociačnú pozíciu“ voči firme.
Otázka znie, čo za nadštandardné vzťahy musí ten Fico.