Ťažko sa im čudovať - vecne diskutovať s človekom, ktorý v jednom vyjadrení prekvapí aj tromi-štyrmi novými ťažko dokázateľnými tvrdeniami, je ako plávať v bazéne plnom pudingu.
Publikácia v spolupráci s popredným odborníkom na logiku Františkom Gahérom (jej časť sa dá nájsť na www.obcianskeoko.sk) rozdeľuje „nekonštruktívnu“ argumentáciu politikov na frázy, formálne nekorektné argumenty a hovorenie nepravdy.
Frázam a vzletným vyjadreniam sa v politike nedá vyhnúť, a pokiaľ to s nimi jednotliví aktéri nepreháňajú, v podstate na ne majú právo. Formálne nekorektné argumenty radi využívajú niektorí západní politici - v takomto argumente môžu byť totiž všetky premisy pravdivé, ale pravdivosť záveru nie je zaručená preto, že je použitá logicky nesprávna konštrukcia. Z čoho vyplýva, že investigatívni novinári nemôžu dotyčného politika pristihnúť pri tom, že by uviedol ako premisu nepravdivý fakt (čo sa v slušnej spoločnosti považuje za zvlášť veľké faux pas).
Niektorí naši politici dávajú prednosť práve opačnému postupu - forma argumentu je v poriadku, premisy sú však nepravdivé. Keďže občania intuitívne cítia, že konštrukcia argumentu je správna, dajú sa pomocou využitia nepravdivej premisy zavádzať efektívnejšie. V postkomunistických krajinách je tolerancia voličov k politikom, ktorí „hovoria nepravdu“ dostatočne vysoká na to, aby sa tento postup oplácal. Kedy si politik môže dovoliť klamať? Keď mu na to nemôžu prísť alebo je aspoň dokazovanie klamstva mimoriadne náročné.
Klamstvo typu bez svedkov: „Keď som sa v deväťdesiatom prvom rozprával medzi štyrmi očami s Dubčekom, povedal mi, že som ten najlepší chlap na svete.“
Ak sa dotyčný politik skutočne rozprával v roku 1991 s Alexandrom Dubčekom medzi štyrmi očami, môže mu dnes vložiť do úst takmer hocičo. Dubček už nežije, nemôže teda tvrdenie poprieť.
Klamstvo typu dokáž, že nie: Toto klamstvo je už riskantnejšie. „Keď som sa v deväťdesiatom druhom rozprával medzi štyrmi očami s Kofim Annanom, povedal mi, že som ten najlepší chlap na svete“.
