Európa nie je ohrozená niekoľkými desiatkami motocyklov, ale náladou, ktorú návšteva Nočných vlkov vyvolala.
Deti dospievajúce v Kanade v 70. rokoch si zvykli pripevňovať hokejové kartičky na kolesá bicykla. Kovové ihlice vo výplete kolesa narážali na kartičky a vydávali pri tom zvuk, ktorý detským ušiam pripomínal rachot motoriek harley, ktoré križovali poľné cesty s ich bradatými a koženými majiteľmi. Bola to éra kultového filmu Bezstarostná jazda a motorkári stelesňovali všetko to, čo bolo cool – boli sebestační, tvrdí a mužní.
Uplynuli desiatky rokov a nasledovníci Bezstarostnej jazdy premrhali kultúrnu prestíž, ktorá im bola tak nerozumne udelená. Policajná a mediálna pozornosť odhalila severoamerickú kultúru motorkárov ako rasistickú, sexistickú a kriminálnu. V súčasnosti sú motorkári považovaní za otravných, ak sa o nich vôbec hovorí.
To je dôvod, prečo sa rozruch nad ruským klubom Nočných vlkov, ktorý plánuje jazdu z Moskvy do Berlína v rámci oslavy konca druhej svetovej vojny, zdá taký zastaralý na Západe.
