Buď ako falošný signál na predídenie panike, keďže grexit je neodvratný. Alebo ako známka organizovaného ústupu po precitnutí, že aj keď Atény nepristúpia na reformy (napríklad zníženie dôchodkov, zvýšenie DPH) – čo je po Rige opäť o čosi evidentnejšie - v Únii niet prevažujúcej vôle na zastavenie financovania a neriadený odchod z eurozóny.
Paradox je, že jedno i druhé môže byť správne. Totiž kým niet politickej dohody na úrovni kľúčových lídrov – a niet – že čo so zablokovanou situáciou, v ktorej sa Varoufakis verzus Schäuble & Dijsselbloem míňajú nielen návrhmi, ale aj ekonomickými filozofiami, rátať sa musí s čímkoľvek.
