Po výprasku v prezidentských voľbách sa niektorým pozorovateľom zdalo, že Robert Fico má svoje hviezdne dni zrátané a bude postupne nasledovať na smetisko dejín Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu.
Napokon, aj on sám už dávno predtým avizoval, že v roku 2014 už v politike nebude. Berme ho však s rezervou, s číslami máva Robert Fico problém častejšie, či už ide o termín vybudovania diaľnice do Košíc alebo o odvolanie ministra, ktorý pochybil, do troch minút.
Intermezzo 1
Mnohí si to zrejme nepamätajú, ale diaľnica medzi Bratislavou a Košicami sa začala stavať v roku 1972. V tom čase som bol siedmak na základnej škole. Vzdialenosť 450 kilometrov nie je dodnes diaľnične prepojená, posledný termín ukončenia hovorí dokonca o roku 2025 – teda priemerné tempo výstavby osem a pol kilometra za rok.
Pavlis bol zrelý už dávno
Ale naspäť k Starému. Tlačovka pred niekoľkými dňami, na ktorej zaznelo viacero nepríjemných otázok troch novinárok (RTVS, N, SME), opätovne ukázala, že ak ide do tuhého a premiér nemá celkom pevnú pôdu pod nohami, stráca glanc a správa sa ako štamgast štvrtej cenovej skupiny.
Oveľa podstatnejšie ako nešťastná komunikácia premiéra je prijímanie rozhodnutí, keď sa mu nejaký problém vymkne spod kontroly. Aj vtedy však Fico väčšinou veľmi racionálne zvažuje, aký postoj zaujať, kedy problém zamiesť pod koberec, kedy vinu prehodiť na niekoho iného, a kedy začať rúbať aj vo vlastnom lese.
Treba zrejme už na tomto mieste poznamenať, že vznik korupčných, klientelistických a iných škandálov je už systémovo zakódovaný v organizovanej skupine, ktorá premiéra obklopuje, a tak je vždy len otázkou času, kedy sa nejaká kauza prevalí, a od toho, či bude dostatočne zrozumiteľná (teda odpudivá) značnej časti verejnosti, závisí, či premiér vyvodí aj nejaké personálne konzekvencie alebo nie.
