Máte množstvo cien za dizajn. Cítite ocenenie spoločnosti?
„Mám ceny, a čo z toho? Na Slovensku sme v tomto veľmi nevzdelaní. Dizajnér akoby mal dedičný hriech. Veľa ľudí, čo chcú niečo vyrábať, k tomu pristupuje systémom – „mám kamaráta, on mi to škicne a my to už nejako dokončíme“. Potom aj ich produkty tak vyzerajú. Sú neprofesionálne a neúspešné. Naša profesia je zakliata nejakým tajomstvom, ale má svoje pravidlá a firma, ktorá ich ovláda, prosperuje. A v širšom pohľade to platí aj pre štát. Cez dizajn sa tvorí produkt a ak sa ten produkt vyrába, tvorí dane - zamestnáva ľudí, nakupuje sa technológia z nadväzujúcich disciplín. A štát bohatne. Ak je prostredie zlé, tak iba nakupujeme, reprodukujeme, a dane odchádzajú inde.“
Dobrým príkladom môže byť zubárske kreslo, ktoré ste navrhli pre Chiranu Stará Turá.
„Prvej generácie sa vyrobilo už dvadsaťtisíc súprav a Chirana sa s nimi presadila nielen na tradičných trhoch v Rusku a v pobaltských krajinách, ale aj vo Francúzsku a v Nemecku.“
Bol to po revolúcii tiež jeden z krachujúcich podnikov a vďaka novej výrobe sa spamätal. Ako vaša spolupráca vznikla?
„Keď som v Chirane začínal, stará generácia produktov už na trhu nemala miesto, tak kúpili fínsku licenciu, ktorá prekryla hluché obdobie a udržali si trh. Nové vedenie vypísalo konkurz na nový produkt, a ten som vyhral. S veľkou slávou sme radu zubárskych kresiel SMILE predstavili v Prahe na výstave Pragodent.“
Rád chodíte k zubárovi?
„Nerád ako väčšina ľudí.“
Prečo ste teda zubárske kreslá nazvali úsmev?
„Snažím sa, aby bol produkt úspešný. Tu som mal navyše podiel z predaja. Keby sa volalo CP 97 alebo Goldstar, marketing by to obmedzovalo. Dlho som hľadal správny názov. A tá absurdnosť, to zveličenie - úsmev a mučiarske zariadenie - sa mi zdalo pekné. Každý sa mi posmieval, že je to posledný úškľabok bankrotujúcej firmy.“
Koľko rokov sa vyrábajú?
„Každý produkt má svoj život, ráta sa, že sa na trhu udrží asi päť rokov, kým sa nezačnú robiť inovácie. Po piatich rokoch treba rozbehnúť nový. Nechcem sa chváliť, ale je to už pätnásť rokov a dodnes sa Smile úspešne vyrába.“
Naďalej spolupracujete s Chiranou?
„Urobili sme novú generáciu zubárskych kresiel, ktorá Smile postupne nahrádza. Znovu som použil zveličenie a nazval ich Cheese – ako úsmev u fotografa. Na tom sa dala postaviť reklama. Váhali, ale veľmi dobre sa to chytilo.“
Považujete zubárske kreslá za svoj najväčší profesionálny úspech?
„Robil som veľa úspešných vecí. Napríklad chladiace vitríny pre firmu Pastorkalt v Nových Zámkoch. Vo firme, kde je tretinový majiteľ Talian a dvaja domáci, vyrábali talianske produkty. Dizajn bol od štúdia Pinifarina z Turína, čiže latka bola vysoko, no chceli skúsiť vlastnú výrobu. Mňa si odskúšali a keďže boli spokojní, zverili mi celý výrobný program. Z prvých vitrín Klaudia a Klára sa vyrobilo neskutočne veľa. Fabrika aj vďaka môjmu dizajnu prosperuje a je trikrát taká veľká, ako bola na začiatku.“
Čomu sa venujete v poslednom čase?
„V našej firme Feromon design studio sme traja, v súčasnosti navrhujeme lanovky pre kežmarský podnik Tatralift (bývalá Tatrapoma). Naše vyhrievané samonosné šesťsedačky s laminátovou konštrukciou sa práve predstavujú na veľtrhu v Innsbrucku. Pripravujeme ich uvedenie na trh. No robíme viac projektov, napríklad aj digitálne pero.“
Lanovky, perá aj zubárske kreslá sa vyrábajú po celom svete. Ako dizajnér prispeje k tomu, aby sa predávali práve tie „jeho“?
