Ak sa pozrieme na svet konšpiračne, tak Robert Fico je tvár (médium) marketingovej kampane Dňa víťazstva. Jeho moskovská avantúra sviatok tak spopularizovala, že pietu bude držať kdekto, čo by inak trávil 8. máj na golfe či vo fitnesku.
Rozhodnutie, že do Moskvy ide – iba na prehliadku nie – je o čosi „štátošetrnejšie“ (štátotvornejšie sa nedá napísať), ako keby na tribúnu s Putinom vyliezol.
Ale stále veľmi chabé, keďže „úctu padlým treba vzdávať na miestach, kde padli a kde sú pochovaní, teda na vojenských cintorínoch“ (František Šebej). Áno, to je pointa. Moskva je akciou ÚV KSSZ (ÚV Jednotné Rusko) a všetko ostatné je vata.
Pozoruhodné sú obete, ktoré Fico priniesol, aby sa v Moskve mohol vyskytnúť a rozohnať podozrenie, ktoré všetci – okrem slovenských politológov – pokladajú za preukázané, že ho tam ťahá srdce. Siedmeho mája Gdansk, ôsmeho ráno Liptovský Mikuláš, ôsmeho večer Kyjev a deviateho Moskva – kedysi sa to volalo Preteky mieru.
Nepôjde zrejme na bicykli, okružnú jazdu po strednej Európe však absolvuje len preto, aby sa mohol ukázať v cieli a mohol odháňať reči, že sa musí hlásiť do komparzu Putinovi.
