Noční vlci chcú späť do Sovietskeho zväzu
Dav ľudí sa valil okolo mňa z oboch strán. Muži držali v rukách tyče, na ktorých koncoch viali červené zástavy s pätcípymi hviezdami a vybraným náradím. Vlastne by mi to mohlo byť jedno. Je to ich krajina, ich názor, ich voľba. Ale predsa. Tie vlajky, tie heslá, tá nadšená arogancia...
Bolo to koncom roka 2014. Vo východoukrajinskom Luhansku ovládanom rebelmi, ruskými kozákmi a ruskými vojakmi. Všetky tri skupiny svorne bojujú za to, aby územie zobrali Ukrajine a pripojili ho k Rusku. Za davom odhodlaných demonštrantov išli chlapci na motorkách v kožených bundách, čiernych okuliaroch a s odhodlanými výrazmi.
Aj oni mali sovietske vlajky. A ruské. Pridávali plyn do rytmu piesne Svjaščenaja vojna, ktorá znela luhanským námestím. Slávili pripojenie Luhanska k Rusku. Vraj to je na spadnutie.
Mladík, ktorému sa buď minul benzín, alebo pokazil motor, sa znovu a znovu naštvane snaží naštartovať. Dám mu energetickú sójovú tyčinku. Slušne poďakuje. Potom mi vysvetlí, že toto je ruská krajina a že Ukrajina nikdy neexistovala. Ukrajinčina je ruským dialektom.
