Autor je spisovateľ a publicista
Kdekto sa sťažuje, že žijeme v cenzúre. Že nemôžeme hovoriť, čo si myslíme. Že o tom, čo niekde bude, nerozhodujú napríklad len redaktori novín, ale niekto iný.
Najnovšie aj bratislavská kaviareň, čo je teda naozaj komické, lebo ak niekto v dejinách Slovenska nemal nikdy na nič vplyv, tak to bola kaviareň. Vždy priťahovala ľudí, ktorí nemali moc ani chuť rozhodovať o iných.
Neviem, ako sa na takúto diskusiu pozerajú tí, čo cenzúru zažili. Ľudia, ktorým nevyšli knihy, nám, čo sme si niektoré veci nemohli prečítať.
To, že existujú tabu, je zrejmé. Medzi politické tabu patrí napríklad Kiskovo lietanie do Popradu špeciálom. Skrátka to neprekáža. Prosto sa o tom mlčí alebo sa nájdu dôvody, ktorými sa to ospravedlní. Tabu nie je cenzúra, rovnako ako cenzúrou nie je polemický zápas o tom, čo je dôveryhodným zdrojom informácií.
