Autorka ja filozofka, vyučuje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave
Otázka kvality vysokých škôl a vysokoškolského vzdelania sa stala predmetom širšej spoločenskej a mediálnej pozornosti, čo možno len privítať.
Často počúvame ponosy na znižujúcu sa úroveň vysokoškolského vzdelávania, ako aj kritiku zamestnávateľov, že absolventi nie sú pripravení úspešne obstáť na trhu práce.
Obzvlášť naliehavo sa skloňuje otázka zamestnateľnosti absolventov vo vyštudovanom odbore, ktorá sa prezentuje ako ukazovateľ kvality vysokých škôl či jednotlivých odborov. Hoci funkciu a poslanie vysokých škôl nemožno redukovať na „produkovanie“ pracovnej sily, otázka uplatniteľnosti absolventov má svoju váhu a zasluhuje si pozornosť a ďalšie, precíznejšie premýšľanie.
Uplatniteľnosť nie je všetko
Po prvé, uplatniteľnosť vo vyštudovanom odbore môže byť dôležitým ukazovateľom potrebnosti či užitočnosti toho-ktorého odboru, ale len v prípade, ak samotnú potrebnosť porovnávame s ekonomickou sférou, s aktuálnou potrebou trhu práce. Možno však redukovať spoločenskú potrebnosť na potreby trhu práce?
