Za pani Vejchodskou

Autorka je spisovateľka.

Už sú to vyše dva týždne, čo nie je. Keď som sa po tej smutnej správe ponorila do spomienok, vybavila som si naše početné stretnutia, z ktorých som vždy odchádzala obohatená a žiada sa mi povedať, že aj múdrejšia, hoci to môže znieť nadnesene.

Štefánia Vejchodská bola redaktorkou, ale ja som ju spoznala až ako dôchodkyňu, ktorá písala články o ľudskej duši, prednášala o výklade snov a, v neposlednom rade, pomáhala ľuďom radou, podporou či len obyčajným vypočutím.

Neprahla po publicite a keď som ju raz presvedčila, aby mi poskytla veľký rozhovor do časopisu, skromne mi ďakovala, že som ho zlepšila.

Kým jej to zdravotný stav dovoľoval, stretávali sme sa v meste v jednej dnes už neexistujúcej kaviarni na nápoji „horúce jabĺčko“, neskôr som ju chodila navštevovať k nej domov a teraz už len ľutujem, že som si naše rozhovory či spoločné meditácie nezaznamenávala, prípadne že som s ňou nespravila viac rozhovorov a nespracovala jej príbeh a poznanie do knižnej podoby.