Článok pokračuje pod video reklamou
Autorka je spisovateľka.
Už sú to vyše dva týždne, čo nie je. Keď som sa po tej smutnej správe ponorila do spomienok, vybavila som si naše početné stretnutia, z ktorých som vždy odchádzala obohatená a žiada sa mi povedať, že aj múdrejšia, hoci to môže znieť nadnesene.
Štefánia Vejchodská bola redaktorkou, ale ja som ju spoznala až ako dôchodkyňu, ktorá písala články o ľudskej duši, prednášala o výklade snov a, v neposlednom rade, pomáhala ľuďom radou, podporou či len obyčajným vypočutím.
Neprahla po publicite a keď som ju raz presvedčila, aby mi poskytla veľký rozhovor do časopisu, skromne mi ďakovala, že som ho zlepšila.
Kým jej to zdravotný stav dovoľoval, stretávali sme sa v meste v jednej dnes už neexistujúcej kaviarni na nápoji „horúce jabĺčko“, neskôr som ju chodila navštevovať k nej domov a teraz už len ľutujem, že som si naše rozhovory či spoločné meditácie nezaznamenávala, prípadne že som s ňou nespravila viac rozhovorov a nespracovala jej príbeh a poznanie do knižnej podoby.
