Je pritom úplne jedno, čo chce Váhostav-SK, čo chce vláda a čo opozícia, ako aj čo chcú ďalší aktéri.
Tajní aj verejní. Dôležité je, aký je systém a charakter spravovania vecí verejných, ktorý táto kauza naplno obnažila.
Vieme, že správkyňa reštrukturalizácie nemôže byť zaujatá, pretože to tak povedala. Potom, keď sa prišlo na to, že jej prepojenie s jedným veriteľov o tom vyvoláva oprávnené pochybnosti.
Ale nie je zaujatá ani podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, ktorý jej možnú zaujatosť skúmal niekoľko týždňov. Potom, keď sa prišlo na to, že na to má právomoc.
Vieme, že šéf Váhostavu-SK Marián Moravčík nemôže pracovať pre schránkovú firmu Lomark, ktorá má zastúpenie vo Veriteľskom výbore, pretože to sám vyhlásil. Potom, keď sa na to prišlo, že pre ňu pred pár rokmi pracoval. Vieme, že to vie aj polícia, keďže to oznámil jej šéf Tibor Gašpar. Potom, keď sa na to prišlo.
