Majiteľ fabriky sľúbil vyplatiť tri mesiace meškajúce platy. Šťastný človek verí, že výplatu raz konečne dostane, veď to sľúbil priamo majiteľ. Majiteľovi Šťastný človek verí, veď majiteľ bol kedysi súdruh riaditeľ a všetko, čo povedal, dodržal.
Kedysi, bolo to veľmi dávno, ale Šťastný človek si pamätá, že sa Sviatok práce oslavoval poriadne a keď súdruh riaditeľ sľúbil, tak pivo a guláš boli zadarmo. Teraz musí Šťastný človek čakať na pivo a guláš zadarmo až štyri roky, než sa opäť priblížia voľby.
Majiteľ vtedy príde do fabriky, varí guláš, rozlieva pálenku a múdro hovorí, koho je dobré voliť. Šťastný človek teraz chodí do práce pešo. Kedysi používal autobus, ale to ešte v ich meste fungovala MHD. Teraz už nefunguje, niet peňazí. Veru, ťažko sa žije nielen jemu, ale aj primátorovi a poslancom, ktorí musia jazdiť na svojich tátošoch po rozbitých cestách.
Šťastný človek potom jazdieval do fabriky bicyklom, ale odkedy mu ho ukradli neprispôsobiví občania, chodieva pešo.
