Autorka je redaktorkou denníka SME.
Prokremeľské stránky možno nepracujú s agentúrnymi správami, necitujú relevantné zdroje, ani sa neunúvajú s poctivou analýzou.
Stačí, že kopírujú strach, nedôveru a kritiku naakumulovanú v spoločenskom podvedomí. Niekedy je to naozaj dosť na vybudovanie popularity a dôvery, pretože tak dostáva podobu a priestor to, čo zostávalo v spoločnosti dlho nevyjadrené.
Solaris a Stalker
Vhodnú metaforu toho, čo „alternatívne“ weby znamenajú pre časť verejnosti, možno nájsť aj v Tarkovského filmoch „Solaris“ a „Stalker“. Návštevníci filmových klubov si budú pamätať: Psychológ odletí na palubu vesmírnej stanice v blízkosti planéty Solaris, aby vyšetril, prečo posádka blaznie.
Pôsobenie planéty však zasiahne aj jeho. Musí čeliť prízraku svojej ženy, ktorá si pred časom vzala život. Iný príbeh: Sprevádzač zvaný Stalker vedie dvojicu – spisovateľa a profesora – do Zóny, teda na miesto, ktoré má naplniť ich túžby, zhmotniť predstavy.
Obsah „alternatívnych“ webov pripomína takúto zrkadliacu plochu Solaris alebo stalkerovskú Zónu. Palcové titulky, hysterické ilustračné snímky a šokantné koláže reflektujú spoločenské podvedomie mnohých Stredoeurópanov. Najstaršia generácia si pamätá hrozby fašizmu, stredná studenú vojnu a ekonomickú brutalitu tranzície, mladší si často zamieňajú kritické myslenie s negáciou toho, čo správcovia týchto webov úspešne pokrstili „mainstreamom“. A „alternatívci“ umne užívajú z každého rožku trošku.
Úspech “alternatívy”
Ponúkajú mravnú kritiku Západu, napádajú údajnú jednostrannosť médií a tvrdia, že podpora západných bezpečnostných štruktúr znamená ďalšie zlyhania ako Irak, Guantanámo alebo Snowden.
Kritické hlasy však vyčítajú, že „alternatívci“ zavádzajú, keď prednostne atakujú Spojené štáty ako hýbateľa symbolického Západu. Uznajte, sociálna situácia v Rusku, imperiálna história aj súčasné demonštrácie sily, nerešpektovanie suverenity postsovietskych krajín, potláčanie domácich opozičných hlasov a ľudských práv, vytesnenie informačných kanálov, ktoré nie sú solidárne s vládou, to všetko možno len ťažko dávať za príklad. V tom majú kritici tzv. kremeľskej propagandy pravdu.
