Procházkova aféra s Matovičom je nekresťansky nafúknutá. Hoci je jasné, že napr. vládny denník, TA 3 a politológovia v službách Smeru hrajú na preklopenie agendy, zrejmá je aj absencia citu pre miery a váhy. Kauza je všetko, len nie taká, za akú „zvyčajne padajú vlády a menia sa predsedovia strán“.
To, čím Procházka pochybil, je nezažehnanie myšlienky krátenia dane v transakcii, ktorá nikdy neprebehla. Pričom do pokušenia ho vyložene zvádzal „partner“. Hoci je bezbločková ekonomika v SR rozšíreným javom (podľa Eurostatu asi 15 percent HDP), ako politik – a zvlášť taký, ktorý chce údajne hnať korupciu ohňom a mečom – si toto zaváhanie nesmel dovoliť a má sa kajať. Avšak predstava, že politiku, nielen slovenskú, môžu robiť výlučne ľudia bez slabostí, odolní ako skala proti pokušeniam inak široko rozšíreným aj medzi ich voličmi, je morálny absolutizmus, ktorý hrozí v konečnom dôsledku deštrukciou celého systému.
