Autor je spisovateľ.
Som ročník 1936, vojnu som prežil na Záhorí, v Senici nad Myjavou, a dodnes si viem živo predstaviť, ako dostal nad Senicou zásah americký bombardér, ako sa horiaci odlúčil od letky a padal k zemi, zatiaľ čo sa na nebi objavovali biele bodky – padáky amerických letcov…
Kto má dojem, že číta, čo už čítal, nemýli sa. Je to začiatok fejtónu Pozdrav Banskobystričanom, čo vyšiel v tejto rubrike v roku 2012. Ten americký bombardér letel na východný front na pomoc ruským spojencom a jeho letci boli prví osloboditelia, ktorých som videl naživo, aj keď len ako biele bodky na oblohe.
Mysleli sme si – my senickí chlapci – že lietadlo aj padáky dopadnú len kúsok za mestom a všetci sme sa rozbehli tým smerom. Mysleli si to aj Nemci, čo nás predbiehali na sajdkách. No biele bodky mali šťastie – vietor ich zaniesol až na kopanice a tam ich kopaničiari stihli poukrývať.
