Autor je spisovateľ.
Vznikol by román s názvom Denník Anny Frankovej? Smie sa nastavovať zrkadlo kultovým dielam alebo je to porušovanie tabu?
Predstavme si takýto myšlienkový experiment. Čitateľ, ktorý nemá historické vzdelanie, nevie nič o holokauste, druhej svetovej vojne a hrôzach spojených s masovým vyhladzovaním Židov, dostane do rúk Denník Anny Frankovej.
Nevie, či ide o autentický text, alebo fikciu, ani ho to nezaujíma. Je v situácii sémantického čitateľa, ako by ho nazval Umberto Eco, alebo predporozumenia, ak si vezmeme ako pomôcku hermeneutickú teóriu, alebo čitateľa naivného, ak si pomôžeme pre niekoho dehonestujúcou terminológiou nitrianskej interpretačnej školy.
Čitateľ má pred sebou text a jeho úlohou je čítať a skúšať premýšľať, o čom vlastne kniha hovorí.
Myslíte si, že takýto čitateľ nemôže existovať? Pre dnešných dospievajúcich je vojna čosi, čo sa dialo v polovici minulého storočia, hrozne dávno a výrazne mimo zorného poľa a životnej skúsenosti. Napoleon, Hitler a Džingischán sa splošťujú do podoby nezáživnej učebnice dejín.
Kanonizácia
Niektoré artefakty sa stávajú súčasťou ľudského kultúrneho dedičstva až do tej miery, že sa stávajú nedotknuteľné. Pohoršuje nás, keď sa militantný vojaci pustia do nivočenia historických pamiatok, a nie je to preto, aby si na ich mieste postavili garáže. Pálenie kníh inkvizíciou, nacistami či ajatolláhmi považujeme za barbarský čin.
A pohoršuje nás aj to, ak sa niekto pustí do experimentovania a spochybňovania toho, čo sa stalo „celoľudským“ majetkom. Provokácia Davida Černého a jeho inštalácia Entropa z roku 2009 vyvolala politické protesty, karikatúry s Mohamedom zasa vyvolávajú priamo bombové útoky.
Ako upozorňuje psychoanalytik Hartmut Kraft v knihe Tabu, pri porušení tabu hrozí minimálne vyobcovanie z kolektívu, ostrakizácia, ale hrozí aj smrť. Dadaistická umelecká provokácia už nie je v móde, punkové rebeliády mladých sa stali skvelým marketingovým zámerom, ako získavať nové dušičky na overené i nové módne značky.
A kritické myslenie občas zaváňa pritakaním čomusi, čo je morálne nespochybniteľné. V prípade, že tomu nepritakáte, koledujete si o opovrhujúcu nálepku.
Momentálne medzi najhoršími nadávkami najviac letí rusofil (rozumej Putinov prisluhovač až agent), konšpirátor (spojenec extrémizmu až fašizmu), konzervatívny tradicionalista (po slovensky zadubenec) či náboženský fanatik (inkvizítor, exorcista, člen tajnej cirkvi či pedofil).
