Autor je moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport
Diskutovať o tom, či bol podiel sovietskych vojakov na porážke nemeckého nacizmu kľúčový, je ako diskutovať o tom, či je zem guľatá. O niektorých faktoch netreba pochybovať. Napokon, o premise z úvodnej vety nepochybujú ani dnešní hostia, politológ Samuel Abrahám, rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií, a bezpečnostný analytik Ivo Samson, riaditeľ Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií.
Naopak, obaja sa zhodnú aj na tom, že hoci bola pre USA dôležitejšia vojna v Pacifiku ako v Európe, Západ nespochybňoval kľúčovú rolu Sovietskeho zväzu pri porážke Hitlera – čo sa počas studenej vojny o pohľade Východu na rolu Západu pri tejto porážke tak jednoznačne povedať nedá.
Oveľa zaujímavejšia je teda diskusia, prečo sa stali krajiny oslobodené sovietskymi vojskami takmer bez výnimky sovietskymi satelitmi, a či sa proti dohode troch lídrov, Stalina, Roosevelta a Churchilla, o povojnovom rozdelení Európy, mohli tieto krajiny nejako účinne brániť.
Prečo Západ akceptoval počas druhej svetovej vojny Stalinov Sovietsky zväz ako partnera? Tušili západní lídri, že po vojne sa situácia tak zásadne zmení? Pred vojnou nebol ZSSR spojencom, dokonca krátko pred napadnutím Poľska Nemecko a ZSSR uzavreli pakt o neútočení, tzv. pakt Molotov Ribbentrop.
Samson: „Táto otázka zamestnáva najmä tzv. moralistných politológov, keď sa pýtajú, ako mohli západné demokracie v 80. rokoch uzavrieť spojenectvo so Saddámom Husajnom, ktorý nebol vzorom demokracie. Počas druhej svetovej vojny išlo o prežitie Európy, o prežitie západného spôsobu života, o prežitie Veľkej Británie a vtedy platí to, čo napísal Henry Kissinger vo svojej slávnej knihe o diplomacii - na prvom mieste stojí taktika, stratégia ide nabok, lebo ak ide o prežitie, vtedy ste schopní spojiť s tým, kto vám v tomto prípade viac vyhovuje.
To bol aj dôvod, prečo sa USA spojili s Talibanom v 80. rokoch v boji proti Sovietskemu zväzu, lebo ZSSR bol väčším ohrozením pre bezpečnosť USA ako Taliban. Kissinger to napokon sumarizuje – aj keby sme to vedeli znova, vždy to urobíme takto. Nemecko bolo vyhodnotené ako hlavná hrozba pre západné demokracie a západ bol ochotný spojiť sa s kýmkoľvek, aj so Sovietskym zväzom.“
Napokon, aj Churchill krátko po začiatku druhej svetovej vojny povedal, že keby Hitler napadol peklo, predniesol by v Dolnej snemovni prinajmenšom priaznivé referencie o diablovi.
Abrahám: „Samozrejme, tá línia - že nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ – je určite veľmi dôležitá a logická. Zároveň však treba povedať, že v tom období, keď hrozila vojna, ZSSR a Stalin ešte neboli vo svete vnímaní ako po známom Chruščovovom prejave roku 1956, svet nevedel to, čo o Stalinovi vieme dnes, alebo už počas studenej vojny. Komunistická ideológia bola síce nepriateľská, ale vyvierala z toho istého súdku postosvieteneckého vývoja, nebola to zvrátená ideológia založená na rasistickej nenávisti, ale jeden spôsob, ako utvoriť tento svet.
