Autori sú priatelia lesa a nestranícki poslanci Národnej rady SR.
V dnešnom svete je čím ďalej, tým menej vecí, o ktorých sa dá jednoznačne povedať, že sú len zlé, alebo len dobré. Do tej stále zriedkavejšej kategórie jednoznačných javov – v tomto prípade negatívnych – patria štvorkolky, motorky a snežné skútre v našich lesoch, nehovoriac o terénnych autách.
Komu okrem relatívne neveľkého počtu výrobcov, predajcov, majiteľov a používateľov prinášajú potešenie a úžitok? Nikomu! Pre koho sú zdrojom hluku, znečistenia, ohrozenia zdravia, ba i života? Pre nás, všetkých ostatných použivateľov lesa, teda pre viac ako päť miliónov obyvateľov a obyvateliek Slovenska plus státisíce zahraničných návštevníkov našej prírody.
Inými slovami, táto zbytočná, škodlivá, hlučná, zapáchajúca, prostredie znečisťujúca a životu nebezpečná neresť a jej praktická realizácia sú typickou ukážkou tyranie menšiny páchanej proti väčšine. Do tej väčšiny nepatria len turisti, lesníci, ochrancovia prírody či prírodovedci, ale aj každý bežný rekreačný návštevník lesa a tými sme – aspoň občas – vari všetci. Tým nechcem spochybňovať práva menšiny, len sa nesmú uplatňovať na úkor väčšiny – čo je, žiaľ, práve tento prípad.
Známi a vplyvní jazdci
Prečo nám tieto pochybné motoristické radovánky prerástli do zdanlivo neriešiteľného problému? Istý podiel má na tom zlá identifikovateľnosť týchto lesných parazitov.
Na rozdiel od riadnych ciest býva problém rýchlo unikajúceho čierneho jazdca v lese spoznať, zastaviť a následne spacifikovať. Podstata však tkvie v inom.
Arogantní jazdci neostávajú mužom zákona zväčša neznámi. Obyčajne sa ukáže, že sú až príliš dobre známi a navyše – vplyvní! Neraz ide o miestnych mocipánov alebo o ich „vydarené“ detičky.
