Tým, že si sprosto vystrelila z investorskej verejnosti - ktorej ukradla čas zbytočným zakladaním účtov v sporiteľni aj ilúziu o svojej serióznosti - si vláda pozametala cestičku k priamemu predaju podielu v telekome. „Strategickému“ záujemcovi, samozrejme.
Nebyť divadla s burzou, ešte by niekomu napadlo sa aj spýtať, prečo vláda nevyhlásila na približne miliardové aktívum, ktoré vlastní, medzinárodnú súťaž. A Deutsche Telekom, z ktorého sa zrejme vykľuje ten šťastný výherca, by musel v zmysle predkupného práva zaplatiť za slovenský podiel azda aj (oveľa) viac než tých 850 miliónov, o ktorých sa už čviriká. A také dačo predsa vláda Fico II, ktorá je povestná starostlivosťou dobrého hospodára, pripustiť nemohla.
Odhad, ktorý sa forsíruje, teda že 850 miliónov je cena primeraná, by najlepšie otestovala práve londýnska burza, ktorá je asi tisíckrát väčšia ako bratislavská. Na tú však vláda svoje akcie už nepustila. Nemá žiadnu logiku, aby sa „strategický“ investor, ktorý predsa rozmýšľa tri (k)roky dopredu, prihlásil s lepšou ponukou po vygenerovaní akejsi orientačnej (uvádzacej) ceny drobnými akcionármi.
