Autorka je redaktorka SME a Lidových novín.
- Trasa - z ruského pobrežia cez ostrov Tuzla do krymského mesta Kerč,
- Dlhý - 19 kilometrov,
- Dvojpodlažný - jedno poschodie bude slúžiť automobilom, druhé vlakovým tratiam,
- Široký - tak, aby sa naň vošla diaľnica pre automobily a pod ňou dve vlakové trate,
- Počet ľudí pracujúcich na stavbe - 45tisíc,
- Začatie prác - apríl 2015,
- Uvedenie do prevádzky - 18.decembra 2018, podľa optimistického plánu,
- Cena - viac ako 350 miliárd rubľov (vyše šesť miliárd eur).
Keď 18. decembra roku 2018 prejdú po moste vedúcom cez Kerčský prieliv prvé auto a vlaková súprava, bude okupácia polostrova Krym zavŕšená. Mohutný výbežok z ukrajinskej pevniny sa tenkou nitkou, ktorú na mape nebude takmer ani vidieť, spojí s ruským územím.
Ruský turista, vojak i podnikateľ budú môcť do ukrajinského Simferopoľa, Jalty alebo Sevastopoľa dôjsť bez toho, aby vstúpili na ukrajinské územie. Most cez Kerčský prieliv je stavba nielen technologicky náročná až grandiózna, ale z geopolitického hľadiska doslova prevratná.
Stavba ako symbol agresie
Dlho sa úlohy, ktorú sleduje prísnym zrakom sám ruský prezident Vladimir Putin, nikto nechcel ujať. Je riskantné byť pod dohľadom tvrdého vladára. Nejaká havária a budú padať hlavy. Po preskúmaní terénu aj vyjasnení podmienok odmietli obrovský kontrakt dokonca aj Číňania, ktorí, ako je známe z histórie, majú gigantické stavby v obľube. A tak sa Rusi rozhodli, že si túto megastavbu zhotovia sami.
Úprimne, Kerčský most by nemusel byť žiadnou ideologickou stavbou, za normálnych okolností by bol skvelou službou občanom. Ruským turistom, ktorí by sa chceli rekreovať v ukrajinských letoviskách, aj obchodníkom z Ruska, Ukrajiny alebo Moldavska, ktorí by si významne skrátili cestovanie medzi strednou a východnou Európou a Kaukazom.
Lenže, to by platilo v slobodnej spoločnosti, kde sa susedia hádajú maximálne o tom, či sa rum má volať rum, alebo zemiakový likér. Okupáciou Krymu vlani v marci Rusko povýšilo stavbu mosta cez Kerčský prieliv na dielo materializujúce agresívnu militantnú politiku Kremľa.
Napadlo to každému
Nápad premostiť Kerčský prieliv je dosť starý. Už v roku 1068 ruské knieža Gleb Sviatoslavovič využil chvíľu, keď prieliv zamrzol a zmeral vzdialenosť medzi brehmi. Vzdialenosť bola určená a zhodnotená ako príliš veľká na to, aby sa tu niečo trvalejšej hodnoty dalo postaviť.
Keď nie premostiť, tak aspoň prekáblovať sa podarilo Kerčský prieliv v 19. storočí. Vtedy tu položili telegrafnú líniu slávneho Indoeurópskeho telegrafu, ktorý spájal Londýn s Indiou. Aké symbolické. Aj dnes by Kerčský prieliv mohol byť miestom, kde by bolo možné suchou nohou prekročiť pomyselnú kultúrnu priepasť a vzájomným navštevovaním ju urobiť plytšou. Najkratšia cesta zo západnej Európy do Indie vedie cez Krym a Kaukaz.
Aj preto vedenie Veľkej Británie dávno uvažovalo o stavbe transkontinentálnej železnice, ktorá by tak ako La Manche prekonávala Kerč. Lenže nebolo dosť peňazí a kým sa z nápadu stala realita, kolónia sa Britom začala rozpadať a volanie po slobode Indov technologický zázrak pochovalo.
Ani Rusi nezostávali v snívaní o nových cestách spájajúcich kontinenty bokom. Ruský cár Mikuláš II. dokonca dal vypracovať projekt premostenia Kerčského prielivu. Ale tiež nedokázal položiť ani meter koľají. Akoby to bolo začarované miesto.
