Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV.
Keď súčasná grécka vláda začala vládnuť, okrem obáv vzbudila aj určité sympatie. Pravdivo pomenovala nereálnosť očakávaní v otázke úplného splatenia dlhu.
Poukázala na nutnosť riešiť humanitárnu krízu. A pravdu mala aj v tom, že ak doterajší spôsob riešenia gréckej krízy zlyhal, treba skúsiť niečo iné.
Grécko nie je Nemecko
Grécka vláda tak získala určité sympatie. A to nielen salónnych marxistov, ale aj vlád v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku. Aj tie sa boria s vysokou nezamestnanosťou a stagnujúcou ekonomikou.
Málokto však očakával, ako rýchlo a s akou aroganciou dokážu grécki marxisti začiatočný sociálny kapitál premrhať.
Je nezmyselné žiadať, aby Gréci dosahovali ročný rozpočtový prebytok vo výške 4,5 percenta HDP, keď také niečo nedokážu ani Nemecko či Holandsko.
