
TEXT: Michal Havran
A merický novinár Seymour Hersh, nositeľ Pulitzerovej ceny, muž, ktorý svetu povedal o mučení v Abú Ghrajb, v ostatnom čísle London Rewiew of Books zverejnil výsledky svojej niekoľkomesačnej práce o smrti bin Ládina.
Zakladateľ alKáidy nebol podľa neho na úteku, ale v domácom väzení pakistanskej tajnej služby, Američania ho nevypátrali, ale išli naisto potom, ako miesto jeho pobytu predal za 25 miliónov dolárov pakistanský spravodajský dôstojník, telo nehodili do mora, ale vypustili z lietadla nad Hindukúšom.
Všetko, čo sme o smrti najhľadanejšieho teroristu vedeli vrátane filmového spracovania, je podľa Hersha lož. Niekto by mohol namietnuť, že to nie je dôležité, kľučové je predsa to, že ho dostali, že je mŕtvy, obete útokov v NYC sú pomstené a alKáida rozložená.
Prečo by nám malo záležať na tom, či americké úrady klamali z taktických dôvodov, čo sa dá za istých okolností pochopiť, alebo preto, aby zatajili vlastnú neschopnosť vypátrať ho a nemuseli priznať, že na stopu ich priviedol nespoľahlivý pakistanský spojenec?
Aká lož
Taktické lži boli vždy súčasťou vojenských operácií. Spojenci klamali Hitlera, kde sa dalo, zavádzali už Vikingovia pri útoku na Paríž a Hannibal počas výpravy na Rím. Vojenské a spravodajské informácie nepodliehajú povinnosti správať sa morálne, pretože nič také, ako morálna taktická lož neexistuje.
Naopak, vojenský a spravodajský svet je miestom, kde má lož vysokú hodnotu, je súčasťou argumentácie a je domestifikovaná, používa sa s jasným cieľom a každý z jej nositeľov - od jej autorov až po politikov - v každom momente lživej sekvencie vie, prečo klame, má to zdôvodnené a zracionalizované.
Na ich vnútorný svet nepôsobí taktická lož deštruktívne - klamať partnerovi a zavádzať o zdroji informácií o pobyte bin Ládina nie je to isté.
No predsa len máme problém, vlečie sa s nami, s našou civilizáciou dlhšie, no najvypuklejšie od roku 2001, keď sa Spojené štáty vystavené teroristickým útokom rozhodli, že nebudú mobilizovať svet a svojich spojencov zrozumiteľnými a overiteľnými informáciami, ale zavádzaním a lžami.
Lož pre koho
Začalo sa to klamstvom o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, pokračovalo zapieraním existencie mučiacich centier CIA v Európe, klamaním o právnom štatúte väzňov na Guantáname až po aféru Abú Ghrajb.