Kedysi stačilo slušným ľuďom, ale najmä katolíkom, na správnu orientáciu jednoduché pravidlo, ak to chcú komunisti, nemôže to byť dobré. Po zavedení inštitútu komulíka do verejného života a po udelení vatikánskych vyznamenaní najvyšším komunistickým pohlavárom je situácia zložitejšia. Napriek tomu je dosť pozoruhodné, že odpor katolíckych disidentov voči NATO je silnejší než odpor voči komunistom. Pokiaľ sa pamätám, komunisti ublížili katolíkom na Slovensku oveľa viac než imperialisti z Ameriky a aj keď je odpúšťanie jednou z hlavných kresťanských cností, Ježiš ho podmieňoval priznaním viny a pokáním. U slovenských komunistov sa nič také nekonalo. Naopak, vyhlasujú, že sú na svoju boľševickú činnosť hrdí.
Argument druhej strany, že referendum netreba, pretože programy víťazných politických strán obsahujú vstup do NATO, je však tiež nepresvedčivý. Veľká časť voličov totiž tieto programy nikdy nečítala, ba dokonca ani netuší, že niečo také existuje. Tí, čo o existencii volebných programov vedia, si zase uvedomujú, že ešte sa nevyskytla politická strana, ktorá by ich dodržala.
Referendum je potrebné. Nevravím, že hneď pobežím podpísať petíciu, ale inštitúciu referenda zatiaľ schvaľujem. Hlas ľudu nemôže byť predsa hlúpejší ako množina zdravého rozumu medzi jeho volenými zástupcami. Akurát by som navrhoval, aby sa za účasť v referende platilo. Nie veľa, povedzme dvadsať korún, aby sa demonštroval skutočný záujem voliča o veci verejné. Potom by nebolo potrebné tlačiť veľa hlasovacích papierikov, pretože záujem veľkej časti občanov o veci verejné sa obmedzuje na nezmyselné táranie a končí sa vo chvíli, keď treba čokoľvek pre komunitu urobiť alebo sa záujmy občiny týkajú jeho vrecka. (Mimochodom, podobný postup by som navrhoval u všetkých záujemcov o miesta poslancov, ministrov a tak na začiatku volebného obdobia zložiť kauciu milión korún, prijať za službu verejnosti plat vo výške minimálnej mzdy a platiť si všetky výdavky. Vychádzam z toho, že čašníci v kanadských reštauráciách tiež pracujú za minimálnu mzdu, lebo majiteľ predpokladá, že si svoje zarobia na prepitnom a odjedia na zvyškoch. Poslanci a ministri sa zase nabalia na úplatkoch, lobistických podporách, prideľovaní štátnych objednávok a iných podstolových kšeftoch.)
