Autor je operný spevák a otec troch dcér.
Peter Mikuláš píše štvrtý list Peťovi. Nielen o tom, ako Beethovenovu Deviatu symfóniu spievali komunistom v pražskom Paláci kultúry.
Ahoj, Peťo
V kalendári bol okrúhly sviatok oslobodenia od nacizmu a ja dnes skúsim spojiť nespojiteľné. Duniace delá a hymnu, tieto dve veci boli vždy dáko spojené, nevymyslel som v princípe nič nové. Napríklad, keď sa v Londýne neviem čo stane, trieskajú slávnostné húfnice a hrá sa God Save the Queen.
Kráľovná sa vtedy oblečie do šiat z cukrovej vaty, na hlavu nasadí klobúk, ktorý s ňou vôbec nesúvisí, a ide sa na diváky k poddaným, celé Anglicko vtedy spieva a máva zástavkami.
Toto nie je ono. Aby si vedel, mňa láka zlúčiť dokopy tieto dva zvuky tak inak a dať ich súzvuku určitý súvis aktuálnosti, vôbec nie dejinný alebo, nebodaj, slávnostný. Veď sme muzikanti. Ty gajdár, ja spievam v opere a na koncertoch, iste to pochopíš.
Vychádzam z toho, že tie delá stále počujeme, máme dosť fajnové uši a už sme si skoro na ne aj zvykli. Dunia len dáku tisícku kilometrov od nás na východ, i keď tam sa vojna dávno akože skončila a slávnosť sa tam tiež žiadna nekoná, nerozumiem teda, aký dôvod na streľbu tam môžu mať.
