Autorka je historička práva.
Začiatok 20. storočia zastihol centralizované štáty Európy vo vare národnostných hnutí. Národnostné nepokoje išli ruka v ruke s požiadavkami občianskych práv. Intenzívnejšie než vládnuce reprezentácie na ne reagovali medzinárodné ľavicové organizácie.
Lenin a Wilson
V novembri 1917, keď ešte v Európe naplno zúrila veľká vojna, mali v Petrohrade Leninovi boľševici moc už vo svojich v rukách. Lenin, ktorý trávil vojnový čas do začiatku roku 1917 vo Švajčiarsku, bol dôkladne informovaný o národnostnom pnutí v Európe a pokladal ho za veľmi dobrú príležitosť na rozšírenie politiky boľševikov aj mimo Ruska.
K prvým jeho dokumentom, vydaným po uchopení moci, patrila aj Deklarácia práv národov Ruska, priznávajúca neruským národom impéria právo odtrhnúť sa a vytvoriť vlastný štát.
Toto heslo zaznelo v Rusku veľmi silne aj medzi slovanskými štátnymi príslušníkmi rakúsko-uhorskej monarchie, ktorí už boli v ruskom zajatí, prípadne v rakúsko-uhorskej armáde, bojujúcej na území Ruska po boku nemeckých vojsk.
V januári 1918 zaslal prezident Woodrow Wilson americkému Kongresu posolstvo inšpirované samourčovacím právom z amerického Vyhlásenia nezávislosti – vlády sa zriaďujú zo stredu ľudu, odvodzujúc svoju spravodlivú moc zo súhlasu ovládaných. Politické zásady pre novú Európu po svetovej vojne sformuloval do štrnástich bodov.
Bola medzi nimi aj požiadavka poskytnúť národom Rakúsko-Uhorska možnosť na autonómny vývoj, ako aj požiadavka zriadenia poľského štátu na území osídlenom poľským obyvateľstvom. To znamenalo, že k obnovujúcemu sa poľskému štátu malo opäť patriť územie zabrané Ruskom predovšetkým v polovici 19. storočia.
Politická, hospodárska a územná celistvosť poľského štátu mala byť zaručená medzinárodnou zmluvou. Aj Rusko malo mať možnosť nerušene rozhodovať o svojom vlastnom politickom vývoji a o svojej štátnej politike zabezpečujúcej mu „úprimné uvítanie v spoločnosti slobodných národov“, a to s takým štátnym zriadením, aké si samo zvolí. Prezident W. Wilson však ani vo sne nemohol predpokladať, čo za štátne zriadenie boľševici v Rusku presadia.
Lenin a Putin
Lenin napriek vytýčenému heslu o samourčovacom práve národov na odtrhnutie vôbec nemal záujem na drobení ruskej ríše, ktorú počas stáročí rozširovali ruské vojská na všetky svetové strany. Územia, ktoré sa odtrhli ako prvé – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a časť územia Poľska – čelili veľkému tlaku.
S cieľom znovuobsadiť stratené územia vpadli do Poľska boľševické armády na čele s Tuchačevským už roku 1920. A naopak, zahmlievajúc situáciu menšín v sovietskom Rusku vyhlasovali pod heslom samourčovacieho práva vznik nových sovietskych republík, autonómnych oblastí a okruhov na tých územiach cárskeho Ruska, kde predtým samostatné štáty neexistovali nikdy alebo ešte pred stáročiami a v iných hraniciach.
