a porovnateľný počet považuje za vinníka kauzy Juraja Širokého a vedenie Váhostavu.
Z defenzívy sa vymanil premiér manažovaním voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a nečakaných spojencov našiel v troch opozičných poslancoch. Ako to vidí politológ a majiteľ agentúry Polis Slovakia Ján Baránek.
Minulý rozhovor na tejto strane sme končili postrehom, že KDH by mohlo byť pre Smer dobrým koaličným partnerom, lepším ako SNS. Myslíš si, že na tomto predpoklade mohla niečo zmeniť kauza Váhostav a pokus odvolať Jána Figeľa?
„Po tom, ako tá kauza prepukla a poslanci Smeru chceli a potom nechceli Figeľa odvolávať, mohlo to tak vyzerať, že sa skončilo obdobie, keď sme si mysleli, že by Smer a KDH mohli byť koaličnými partnermi. Po dvadsiatich rokoch skúseností so slovenskou politikou smelo môžeme povedať, že to nie je tak. Nakoniec, záujmy straníckych štruktúr môžu dotlačiť KDH do koalície so Smerom. O tom totiž nerozhodujú len predseda a prezídium, ale v strane jestvuje aj veľmi silný tlak členskej základne, ktorá vždy profituje z toho, ak je strana vo vláde. Profituje z miest v štátnej správe, súťaží...“
Rozlišujme medzi vedením strany, straníckou štruktúrou a voličmi.
„Strana je politickou stranou preto, aby mohla byť pri moci, čo prináša výhody. Najmä pri stranách, ktoré majú rozvinuté regionálne štruktúry, je tento argument veľmi silný. Ak vznikne príležitosť na koalíciu Smer – KDH (plus ešte niekto), určite bude ten tlak zdola, zo štruktúr veľmi silný. Stranícke štruktúry nerozmýšľajú v intenciách ideológie, politickej čistoty, mravnosti...“
Po tom, čo nám urobili s Jánom Figeľom, nemôžeme byť so Smerom v koalícii...?
„Áno, to ich netrápi, lebo po voľbách to bude vec stará viac ako rok. Do volieb sa stane toľko káuz, že odvolávanie Jána Figeľa bude vyblednutou spomienkou. Aj tu je košeľa profitu straníckeho funkcionára bližšia ako kabát príbehu Jána Figeľa.“
Ak pripustíme, že aj Ján Figeľ bude možno rád nejakej mocenskej pozícii, čo potom môžeme očakávať od straníckych štruktúr, ktoré neprešli takým ponížením ako predseda.
„Zaiste, politik je na to politikom, aby sa podieľal na moci, a nie aby abstinoval v opozícii. Nemyslím si, že kauza Váhostav nejakým spôsobom zmarí prípadné povolebné spojenectvo medzi Smerom a KDH.“
Napokon, naznačoval to aj Robert Fico slovami, nikdy nehovor nikdy.
„V tom má predseda vlády pravdu.“
Pred niekoľkými dňami robila tvoja agentúra prieskum, ako verejná mienka vnímala kauzu Váhostavu, teda nevyplatenia niekoľkých stoviek subdodávateľov firmy Juraja Širokého, do čoho sa nakoniec zapojili aj premiér Robert Fico a poslanci NR SR. Súčasťou tohto „riešenia“ malo byť aj odvolanie Jána Figeľa z postu podpredsedu NR SR. Ako túto kauzu a spôsoby jej riešenia vnímala slovenská verejnosť?
„Slovenská verejnosť sa celkovo nestotožnila s tým, ako bola kauza vyriešená, ani s tým, ako chce v kauze pokračovať vláda. Ten nesúhlas s krokmi vlády bol väčšinou nadpolovičný. Tak ako bola celá kauza na začiatku nešťastne komunikovaná, tak sa vlastne aj skončila. Jednoznačne si trúfam povedať, že kauza Váhostav je prehra Smeru.“
Na základe akých odpovedí v prieskume takto uvažuješ? Vlastne aké otázky ten prieskum respondentom kládol? Koho považujú ľudia za vinníka tejto kauzy?
„Ak sa pýtame na konkrétneho vinníka tej kauzy, je ním Juraj Široký a súčasné a bývalé vedenie Váhostavu. Treba si uvedomiť, že Váhostav je súkromná firma. Za nimi nasledovali premiér Fico a schránkové firmy a minister dopravy Ján Počiatek. Tu však nejde o konkrétne osoby, ale o celú kauzu vrátane jej začiatku. Keď sme sa pýtali na spokojnosť s tým, ako vláda vyriešila túto kauzu, nespokojnosť presahovala 50 percent. Treba si uvedomiť, že napriek osobnej zodpovednosti Širokého a vedenia Váhostavu začala do tohto problému aktívne vstupovať vláda a Robert Fico, preto došlo k tomu spojeniu. Chyba sa podľa mňa stala úplne na začiatku. Neviem, či sa vláda mala až natoľko angažovať v tejto kauze. A zažili sme precedens, keď Robert Fico hovoril skôr, ako myslel. Jemu sa to nestáva, je zdatný rétor aj komunikátor, ale táto kauza dokazuje, že aj toto pravidlo má svoje výnimky.“
Nie je to spôsobené aj tým, že pri niektorých kauzách, ktoré sa týkajú popredných slovenských oligarchov, nie je Robert Fico úplne slobodný pri svojom rozhodovaní a musí prijímať rozhodnutia, s ktorými nie je celkom identifikovaný?
