Vo vlnách váhostavov, vodných tunelov pod Karpatmi a akčných poslaneckých zásahov proti „kazítkam“ trochu zanikli iné vskutku katastrofické správy: Napríklad výsledky prieskumu OECD v školstve, ktoré potvrdili, že to slovenské svojou úrovňou ani náhodou nepatrí k špičke.
Okrem ázijských tigrov predbehli Slovensko na „peknom 37. mieste“ dokonca aj ostatné postkomunistické, ako sú Estónsko, Litva, Poľsko, Maďarsko a Česko.
Svoje pre krajinu nepochybne jedovaté ovocie tak začína prinášať dlhodobá nevšímavosť politikov k školstvu, ktoré každá vláda trpí ako nutné zlo namiesto toho, aby ho považovala za prioritu. A ktoré je opakovane vystavené trápnym pokusom plátať finančné diery namiesto toho, aby naozaj dostalo dosť peňazí.
Držať školstvu hlavu pod hladinou únosnosti napokon nie je až také ťažké: žiaci neprotestujú, veď sú to ešte deti. A keď aj z času na čas vyjdú do ulíc učitelia, na ich nároky sa zasa rýchlo zabudne.
