V pondelok na mňa sadol pocit nekonečnej hanby a drží sa ma dodnes. Nehanbím sa však za nič, čo by som sám urobil, hanbím sa – vlastne za čo najviac?
Trochu toho pocitu určite patrí bývalému premiérovi Petrovi Nečasovi, ktorý na seba ako na najmocnejšieho muža krajiny nechal – ako sme sa dozvedeli na súde – hystericky a vulgárne jačať svoju sekretárku a milenku Janu Nagyovú (dnes už Nečasovú).
Tiež sa trochu hanbím za pani Nagyovú/Nečasovú, pretože výrazy ako „vole“ a „primitíve“, ktorými v hádkach častovala submisívneho premiéra, sú v zásade ešte tá decentnejšia časť jej prejavu.
