Vystúpenie Viktora Orbána v Európskom parlamente, ktoré sám vyvolal žiadosťou Martinovi Schulzovi o možnosť si zarečniť, bolo presne také divadlo ako jeho nápady, čo plenárnu debatu v Štrasburgu spustili.
Boli to totiž Orbánove výroky o migrácii a treste smrti, čo pobúrili výbor pre - okrem iného - ľudské práva do tej extrémnej miery, že „maďarskú otázku“ pohnal pred celý parlament.
Divadelný moment je v tom, že presne tak, ako Orbán nemôže v Maďarsku zaviesť trest smrti ani zájsť v migračnej politike za európske právo, podobne si Únia nemá čo počať s politickým marketingom, ktorým sa Orbán snaží doma prekričať realitu.
Ak sa nezávislí analytici v Budapešti zhodnú v jednom bode, tak ním je, že tak „otvorenie diskusie“ o treste smrti, ako aj „národná konzultácia“ o imigrácii (akože každý Maďar sa môže k otázke vyjadriť) nie sú nič viac než odpovede Fideszu na napredovanie Jobbiku, ktorý „historicky“ porazil vládnu stranu v doplňovacích voľbách a doťahuje sa v preferenciách. To je všetko.
