Rozhorčenie západného sveta nad dobytím jedného z najkrajších miest ľudskej civilizácie fanatickými bláznami skrývajúcimi sa za islam je zosobnením toho, v akom pokrytectve žijeme.
Kým si umierajú nejakí vzdialení ľudia nejakých čudných moslimských frakcií, väčšina z nás to považuje za akúsi obskúrnu štatistiku. Spozornieme, keď islamisti zavraždia kresťanov – ale veď oni to tiež nie sú naši kresťania, ale nejakí exotickí kresťania kdesi ďaleko.
No keď začnú búrať našu spoločnú minulosť, začneme čoraz dôraznejšie volať po globálnej spolupráci na vyhladení celého Islamského štátu – a táto schizofrénia platí aj na autora tohto textu. Podľa vzoru irackých pamiatok totiž aj sýrskej Palmýre hrozí, že banda myšlienkovo ukotvená kdesi v ranom stredoveku (ale technologicky v roku 2015) môže zničiť jedno z najkrajších antických miest na svete.
Lenže, ak naozaj dôjde na buldozéry, nebude to len ďalším iracionálnym činom Islamského štátu, ale čímsi, čo v skutočnosti spája fanatikov po celom svete – a je vcelku jedno, či základňou je nejaké náboženstvo, alebo pseudomaterialistická ideológia 19.storočia (o ktorej dodnes blúznia aj v našom parlamente).
