Pred niekoľkými dňami mali historici konferenciu o Štúrovi a štúrovcoch – koncom tohto týždňa ju budú mať literárni vedci (s názvom Štúr, štúrovci, romantici, obrodenci). Pre obe konferencie bolo príznačné, že významné miesto na nich majú z hľadiska laika rôzne špecifické témy a nuansy, akoby odborná verejnosť už všetko o Štúrovi vedela. O jednom špecifickom uhle pohľadu na Ľudovíta Štúra som sa zhováral s historičkou Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV.
Počas debát o Štúrovi som zaregistroval aj termín, ktorý hovorí o „druhom živote Ľudovíta Štúra“ – čo tým myslíte?
„Pod pojmom druhý život sa skrýva všetko ostatné, čo sa so životom, dielom a odkazom tejto osobnosti deje po smrti. Vlastne sa v tom odzrkadľuje, ako sa spoločnosť k tejto osobnosti hlási alebo nehlási, využíva, zneužíva, manipuluje jej odkaz a dielo. Naša konferencia bola zameraná na tému Štúr a štúrovci v historickej pamäti. Neboli na nej referáty o tom, čo urobil Štúr, ale čo sa s jeho dielom a politickým a ľudským odkazom stalo po jeho smrti. Často vznikajú umelecké diela o Štúrovi, kde je veľmi vzdialený od jeho reálnej podoby. Druhý život je aj o tom, že sa mu pripisujú isté vlastnosti a schopnosti a možnosti, ktoré v tej dobe nemal, ale my premietame doňho našu sociálnu skúsenosť.“
Ak sa vy ako odborníci venujete takýmto otázkam, druhému životu a historickej pamäti, znamená to, že všetko ostatné o jeho živote, tvorbe, kontaktoch je vám jasné, takže by ste to už považovali za stratu času?
„Strata času to rozhodne nie je, ale Štúr je skutočne preskúmaný z mnohých aspektov viacerých vedných disciplín. Ako súčasní bádatelia máme obrovské šťastie, že v 50. rokoch sa zmapoval jeho život a kontakty, bola vydaná korešpondencia. Tento vydavateľský projekt sa dotiahol v 90. rokoch, obsahuje listy, ktoré písal Štúr, ale aj ktoré písali jemu, s bohatými komentármi. Je za tým dielo tímu okolo doktora Ambruša a Matulu, ktorí vytvorili veľmi plastický obraz komunity okolo Ľudovíta Štúra, ako fungovala, čo si predstavovala, o čom korešpondovala. Po nás taký hmotný dôkaz našich názorov neostane, my si mailujeme a esemeskujeme.“
Listy majú zrejme iné prednosti, ako je rýchlosť komunikácie.
„V týchto listoch je všetko. Oni si nemohli zatelefonovať, ak niečo chceli, museli si sadnúť a napísať list. Museli napísať, prečo niečo chcú, ako to chcú a podobne. Vďaka tomu vieme vypátrať, kto si s kým písal, aké mali predstavy, koľko peňazí a energie vložili do svojich činov, ako distribuovali svoje diela, všetko sa dozvedáme z ich listov. Plus máme niekoľko edícií a reedícií Štúrových diel. On toho zasa nenapísal tak veľa. Z času na čas sa môže objaviť nejaký list, doteraz neznámy, z ktorého vyplynie nový kontakt, ale to už sú drobnosti. Zásadné veci už neočakávame. Po otvorení viedenských archívov bola šanca, že nájdeme dokumenty o jeho spolupráci buď s políciou, alebo o jeho prenasledovaní, ale ukázalo sa, že tam nie je nič zásadné, čo by sme nepoznali z listov. Vedecká komunita už neočakáva nič prevratne nové.“
Čo sa vlastne so Štúrom a jeho dielom dialo po jeho smrti za tých 150 rokov? Ako bol interpretovaný, dezinterpretovaný, manipulovaný? Prečo vás tak zaujíma jeho druhý život?
