Autor je maliar a básnik.
New York je dnes pod mrakom. Počasie príhodné na návštevu cintorína, no ako ma poúča turistický sprievodca, Teil hardov hrob v St. Andrews on Hudson je vzdialený stopäťdesiat kilometrov od Manhattanu, bude teda lepšie, ak mu venujem tichú spomienku v Katedrále sv. Patrika, kde slúžil svoju poslednú omšu pár hodín pred smrťou. V týchto dňoch odvtedy uplynulo šesťdesiat rokov.
Muž, o ktorom hovorím, bol tichý jezuitský mních, kňaz a katolícky disident, antropológ a teológ Pierre Teilhard de Chardin. K tým prívlastkom dnes pokojne môžeme dodať, že aj prvý filozof globalizácie, hoci sám ten termín nikdy nepoužil, no vízia planetárneho zjednotenia ľudstva bola vždy centrom jeho myslenia.
Pamätám si, ako som v raných osemdesiatych rokoch hltavo čítal český samizdatový preklad Fenoménu človeka, alebo ako o ňom vedel zanietene rozprávať Dominik Tatarka.
Práve Tatarkovi ako niekdajšiemu evolucionistovi a marxistovi bol blízky svojím „zemským“ optimizmom, vesmírnou víziou kozmogenézy, antropogenézy a kristogenézy ako nezvratnej cesty hominizácie a divinizácie (zbožštenia) človeka.
