Radoslavovi Procházkovi sa nedá uprieť, že o budúcnosti Slovenska so svojou stranou vie rozprávať kvetnatejšie a s väčším zápalom než kolegovia lídri, čo – zrejme únavou z dlhej služby - recyklujú floskuly.
Niežeby tiež neužíval frázy, je ich dosť, prestriháva ich však aj vetami s obsahom. Otázne je, či sa Procházka dokáže odlíšiť ako „nová generácia“ (jedna z fráz) aj čímsi iným než jazykom.
Vzletné reči, ktoré Procházka vedie, prenikajú k ľuďom už s malusom aféry s Matovičom. Tá mu hmatateľne odčerpala z kreditu a visí ako tmavý mrak nad úprimnosťou jeho vzťahu k „verejnej službe“ (ďalšia z fráz). Zásadnou výzvou pre Sieť zostáva, či sa podarí frustrujúci zážitok s nahrávkou zahovoriť kampaňou v nasledujúcich pár mesiacoch.
Zatiaľ to veľmi nehrozí, hovoria prieskumy. I ten májový posledný. Prieskumy Procházku s veľkou silou upozorňujú, aký vlastný gól do brány strany strelil tým, že sa z parlamentu vyparil. Pekné gesto, avšak tiež s hendikepom, keďže za ním bola politická zmenka za podporu na prezidenta, ho ešte môže pekne mrzieť.
