Po kauze NKÚ, ktorej prekrútené a, hrôza, väčšinové čítanie, akože „Ficovi sa opäť podarilo rozdeliť opozíciu“, lichotí a nahráva Smeru, bol „sociálny balíček“ No. 2 povolaný, aby vykonal hlavnú (špinavú) robotu na zlepšení pozície vládnej strany. Rozhodujúce v tejto hre bude, či na strane príjmu preváži kategorické odmietnutie, alebo rôzne zmiešané reakcie.
Keď vlády aktivujú (ultra)populistické programy, opozície majú iba dve principiálne protihry s marketingovým účinkom. Buď vyhlasujú, že rozdávania je málo a ľudia si zaslúžia viac, a keď oni budú pri moci, aj ploty budú z klobásy. Alebo označia úľavy, dotácie a dávky inšpirované voľbami za amorálnosť a fiškálny zločin (pri štátnom dlhu 54 percent HDP nie je nič samozrejmejšie). A dúfajú, že zaberie tajomný patent demokracie, ktorým je prebudenie zdravého rozumu pri urne (pozri Británia).
