Programová reč Davida Camerona, prednesená jej veličenstvom, bola paľbou konkrétnych odkazov a zákonov pre britskú realitu.
Takouto banalitou nezačíname na porovnanie s prázdnotou vyhlásenia vlády Fico II. Má len ilustrovať, prečo si zo Slovenska neporadíme s otázkou, či podstatnejšie v prejave bolo posolstvo o „vláde jedného národa“, alebo o zavedení sedemdňovej prevádzky NHS – národného zdravotného systému (proti čomu sa už štrajkuje), prípadne o daňovom oslobodení minimálnej mzdy do 30 hodín práce týždenne, alebo čosi celkom iné... Odznela len jedna jediná veta k imigrácii, hoci práve ona bola v kampani toptémou.
Odhliadnuc od udržiavania tlaku na Rusko, na rozdiel od britských európske uši neriešili dilemu o najdôležitejšej časti reči. „Renegociácia vzťahov s EÚ, iniciovanie reforiem Únie v prospech všetkých členov“ a „legislatíva umožňujúca in/out referendum o členstve do konca roka 2017“ iste nie sú prekvapením. Teraz sa však začína ozajstné odpočítavanie.
