Autor je spisovateľ, básnik a prekladateľ
Mám to šťastie byť priateľom vynikajúceho slovenského jazykovedca Ľubomíra Ďuroviča, ktorý (keď ho z domova do sveta vyhnal august 1968) vybudoval chýrnu katedru slavistiky na Kráľovskej univerzite vo švédskom Lunde.
Do úctyhodného radu jeho diel patrí aj komentované znovuvydanie Štúrovej Nauky reči slovenskej. Svoju deväťdesiatku (dožil sa jej 9. februára) prišiel osláviť aj do Bratislavy, nuž som mal potešenie zablahoželať mu k nej aj ako hosťovi programu Feldekovci vo Véčku.
Naznačil som pri tej príležitosti, že jeho štúdia Typology of Swearing in Slavonic and Some Adjacent Languages bola mojím kompasom pri prekladaní Vrchlického Rytiera Smila – a on sa chopil mikrofónu a s temperamentom mladíka šťavnato vysvetlil publiku, o čo ide.
Tu aspoň jeden citát z toho diela: „Slovak in principle belonging to the quasi-copulative area, differs in several respects from the other languages of this type. The cultural convivium with the Czechs has caused an interference with the Czech excremental / anal swearing.”
Ľubomír Ďurovič sa skrátka netají, že zatiaľ čo češtinu to ťahá k nemeckej, análno-exkrementálnej metafore, nám je bližší v pohlavnom živote zakorenený slovník južných Slovanov.
