Autor je teológ, šéfredaktor jetotak.sk
Mladí katolíci sa boja. Nie všetci, nie vždy, ale aj tak ma to zaskočilo. Minulý mesiac som sa ocitol ako diskutér na festivale katolíckej kultúry. Keď sa ma známi pýtali, aké to bolo, tak som odpovedal, že debata bola skľučujúca a smutná. V sále boli stovky mladých ľudí, no mal som pocit, že ich ovláda strach. Strach z výčitiek za slovenský štát, strach z „genderovej ideológie“, hrôza z dnešného sveta.
Katolícka cirkev zastrašovala donedávna ľudí tým, čím sa stanú po smrti. Dnes im hovorí, že o svoju podstatu môžu prísť skôr, stačí, že si nevšimnú zákernosť liberálneho sveta.
O niekoľko dní neskôr som sa zarozprával so skupinou ezoterikov a ukázalo sa, že sa boja rovnako ako mladí katolíci. Majú obavy, že im niekto zatvorí kohútik kozmickej energie, že si z nich bude verejnosť robiť žarty, že zlyhajú na svojej ceste za poznaním.
Strach majú aj evanjelici. Blížia sa oslavy Štúrovho výročia a 500 rokov reformácie a nevedia, ako by o týchto udalostiach mali hovoriť. Tak sa spoliehajú na pátos, Sládkoviča a zlý vkus, na niečo, čo ich ochráni pred tým, aby rozmýšľali, čo Štúr predstavoval pre politický protestantizmus a výrazom čoho je reformácia.
Čoho sa boja v Osadnom
Osadné je položené medzi lesmi, zvyšok poznáme z geniálneho filmu Marka Škopa. V sninskom hoteli patriacom podľa miestnych prevádzačovi ilegálov, ktorý si na rozdiel od kolegov peniaze od Afgancov neprepil, ale investoval, som si na recepcii prelistoval cyklomapu s názvom Pamätihodnosti Polonín. Okrem vlkov, medveďov, čokoládového likéru a Juraja Lukáča si môže návštevník v Poloninách pozrieť: židovské cintoríny po zdecimovanom obyvateľstve, kostnice a masové hroby z prvej svetovej vojny, pamätníky a tanky druhej svetovej vojny, pravoslávne kostoly s ukradnutými lustrami z iných kostolov, grécke kostoly ukradnuté ortodoxným, ortodoxné sviatky na miestach po vyhnaných Nemcoch, pašerácke cesty do Poľska a na Ukrajinu, tunely pod hranicami a nekonečné kruhové objazdy.
