Autor je dopisovateľom z Ázie, píše o politike, kultúre, ekonomike.
Vďaka záznamníkom v kokpite vyšetrovatelia vedia presný čas, keď Andreas Lubitz nasmeroval let Germanwings číslo 9525 do úbočia aj aké manévre pri tom použil.
Keď však príde rad na vyhodnotenie Lubitzovej psychológie v okamihu, keď sa lietadlo zrútilo, vyšetrovatelia mali k dispozícii sotvačo viac ako záznamník hlasu v kokpite, ktorý – podľa francúzskych vyšetrovateľov - odhalil, že počas klesania lietadla dýchal vyrovnane.
Nemali v ruke žiadne údaje, ktoré by jasnejšie vykreslili Lubitzovo duševné rozpoloženie a pomohli lepšie preniknúť do podstaty, ako možno predísť takýmto tragédiám v budúcnosti. To preto, že žiadny letecký regulátor nikdy doteraz nežiadal, aby boli kamery v kokpite. To sa našťastie môže čoskoro zmeniť.
Ako je to dnes
Podľa poslednej správy vo Wall Street Journal pripravuje Medzinárodná komisia pre civilné letectvo, agentúra OSN, ktorá určuje svetové štandardy leteckej bezpečnosti, veľký tlak na kamery v kokpite na koniec tohto roka. (Je nejasné, či ich bude odporúčať, alebo rovno vyžadovať.)
