Andrej Kiska sa opäť rozhodol správne. Na rozdiel od Lex Váhostav, kde vrátenie zákona parlamentu bolo vzhľadom na penu dní i deficit ústavného argumentu vysoko problematické, prezidentské veto minimálneho dôchodku je presne prípad, keď si tento pomerne krajný nástroj použitie priam pýtal.
Pochopiteľne, Kiska napadol paragrafy, ktoré diskrimináciou účastníkov II. piliera vytvárajú také riziko protiústavnosti, aké sa nedá podpísať.
Aj keby sme prijali na chvíľu bláznivú a z kĺbov vytočenú optiku „morálneho hazardu“, ktorého by sa s istotou 269 eur dopúšťali sporitelia investovaním vo fondoch, ani prezident, čo vidí vec rovnako, by zákon podpísať nemohol.
